reklama

Dobrí ľudia ešte nevymreli

...ak sa človek rozhodne ísť za svojim cieľom, celý svet sa spojí, aby mu v tom pomohol...o tejto teórii som sa presvedčila, keď som opustila akademickú pôdu a rozhodla som sa konečne vstúpiť do reálneho života pracujúcich ľudí...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Mojím snom počas celého štúdia v Nitre bolo ostať pracovať a žiť v tomto milom a útulnom mestečku. Realita, alebo nejaký vyšší Zákon však chcel, aby som z neho odišla a začala nový život niekde inde. A keďže ja sa nechávam touto vyššou mocou viesť, prijala som výzvu zanechať všetko a všetkých, ktorí mi boli v Nitre blízki a presťahovať sa za prácou do Trnavy. Je úžasné, ako mi doterajšie okolnosti ukazujú, že cesta ktorou som sa rozhodla ísť je tá pravá.

Vždy som verila na znamenia a pocit, ktorý vo mne vyvolávali. Či už to bolo akési nejednoznačné napätie vo mne a zvláštna predtucha, že takýmto spôsobom by som určitú činnosť nemala vykonávať. Alebo naopak, nádherný pocit pokoja a vyrovnanosti, ktorý mi hovoril, že veci sa vyvíjajú správnym a pre moje šťastie pozitívnym smerom. Ono ale nie je také jednoduché jednoducho vypustiť z rozhodovania o dôležitých veciach rozum a využívať iba tento šiesty zmysel. Preto som mnohokrát tým náznakom ani neuverila a až budúcnosť ukázala, že pravdu a správne riešenie som tušila dopredu, len som si to nechcela priznať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Človeku, ktorému sa zmení život o stoosemdesiat stupňov, sa začnú vynárať veci, ktoré predtým nevidel. Posledný polrok som nerobila nič iné len písala dizertačnú prácu, pripravovala sa na obhajobu a hľadala si prácu. Neostával mi akosi čas na nič iné a veľmi nenápadne sa mi na očiach môjho duchovného vnímania usádzali klapky. Najhoršie bolo, že som si to ani neuvedomila. Bola som však nervózna, často smutná a náladová. Niečo nebolo v poriadku a ja som sa ani nezamýšľala, čo to môže byť.

Odrazu však veci nabrali spád a medzi pracovnými pohovormi sa vyskytol jeden, nad ktorým som sa pozastavila. A keď som z tej firmy odchádzala, usmievala som sa. Veľmi som bola šťastná, keď ma zavolali do druhého kola a na treťom stretnutí som už podpisovala zmluvu. Že sa kvôli novej práci budem musieť odsťahovať z mesta, kde som žila osem rokov a mala celkom slušné zázemie, že bude potrebné zaobstarať si auto a naučiť sa, ako sviatočnej vodičke, jazdiť po rušných mestských križovatkách, to sa mi nejavilo ako problém. Jednoducho som to urobila a ani na sekundu som nezaváhala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A od toho momentu sa diali veci, nad ktorými som len neveriacky krútila hlavou. Ubytovanie v Trnave som našla za 10 minút na internete, izbička sa uvoľnila presne k tomu dátumu,  ktorý som mala nastupovať do práce. Prvý týždeň v práci som ešte potrebovala doriešiť obhajobu dizertačky a ukončenie štúdia. Ani som nevedela, koľkým ľuďom medzi kolegami zo školy na mne záleží. V podstate celú byrokraciu vybavili za mňa, ďalší blízki ľudia mi vytlačili a odovzdali dizertačnú prácu, takže som ani nemusela odísť z práce. A to je tých papierovačiek viac než dosť.  

Najväčší šok však ma ešte len čakal. Druhý týždeň od nástupu do práce sa mi po ceste na byt pokazilo auto. Proste odrazu zastalo na ceste. Chvalabohu, že som stihla strnúť volant na krajnicu, inak by pravdepodobne za mnou idúce auto do mňa vrazilo. Pre mňa, ako veľmi neskúsenú vodičku, to bolo niečo príšerne stresujúce. Čo teraz, je sedem hodín večer, nikoho tu v Trnave nepoznám, čo mám robiť??? Vystúpila som teda z auta a asi som sa tvárila extrémne nešťastne, lebo ku mne došiel týpek a že čo sa stalo. Nevedela som, veď na palubnom počítači nič nesvietilo. Tak že ma skúsi potlačiť. Skúšal aj trikrát, aj nejakého ďalšieho náhodného chodca si zobral na pomoc, no auto sa nepohlo. Už som mala slzy na krajíčku. Bála som sa auto nechať cez noc v cudzej, navyše cigánskej štvrti. Týpek, inak zabezpečený podnikateľ na novučkej audine, ma nenormálne prekvapil, keď začal obvolávať kamarátov zo servisu, či by sa mi neprišli na auto pozrieť. Jeden ho neodmietol a tak ma týpek zobral do audi a išli sme pre toho mechanika. Doviezli sme ho k môjmu Puntiaku, a on konštatoval že to je niečo s motorom. Zavolal teda ďalšieho mechanika s počítačom na zisťovanie chýb a ten mi oznámil, že autu sa pokazilo nejaké čidlo a že ho musia odtiahnuť k nim do súkromného servisu. Tak fajn. A predstavte si, ten týpek tam stál kým sa mi tí mechanici hrabali v aute a ešte ma potom aj odviezol domov. Akurát mi dal vizitku, keby niečo nebolo v poriadku, že mu mám zavolať. Na druhý deň som si išla pre opravené auto, nebolo to nič vážne a ani drahé.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odvtedy prešli skoro tri týždne, ja som si už v práci celkom zvykla, aj na trnavských cestách a križovatkách sa už viem ako tak obracať, aj privát je OK. Zdá sa, že všetko je ako má byť. Môj vnútorný pokoj mi to hovorí. No určite tomu pocitu napomohli aj všetky okolnosti, za ktorých som kompletne zmenila svoj život. A najmä všetci tí dobrí ľudia, ktorí mi vošli do cesty a tak nezištne mi pomohli.

Zuzana Luptáková

Zuzana Luptáková

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

..čerstvo zamestnaná v novom meste..ale veď aj Trnava je pekné mestečko.. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáo kniháchúvahyna okrajtrochu poézieSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu