Jednoducho to máme v sebe. Nielen Slováci, stretla som sa s týmto novodobým fenoménom aj v iných krajinách. Od určitého veku (ktorý nebudem bližšie špecifikovať, pretože je to individuálne) a tiež s pribúdajúcimi existenciálnymi skúsenosťami sa z nás stávajú skeptici. Nadávame na politickú situáciu v krajine, na šéfa, ktorý na svojom poste nemá čo robiť, nie sme spokojní s obsluhou v reštaurácii (prečo najskôr obslúžili tú dlhonohú blonďavú pipku pri vedľajšom stole?), prevraciame oči nad dlhým radom pri pokladniach na nákupoch, keď náhodou náš spolučakateľ v rade zistí, že si doma zabudol peňaženku a predavačka mu nákup bude musieť stornovať a tým „zabije" náš drahocenný čas. Dnešní ľudia by si najradšej naplánovali celý deň samy, len nech nás nikto neotravuje, veď si žijeme vlastný život, čo sa do nás má kto starať, nech idú všetci do.......kade ľahšie! Absolútne sa nedokážeme prispôsobovať, prijať ten možno na hlavu postavený, ale jediný systém, v ktorom žijeme.
Čo je však horšie, tento jav sa pomaly vkráda aj do našich vzťahov. Všetko sa kazí, rozpadá. Ľudia vinia svojich najbližších z ich vlastného pocitu nespokojnosti, z neuspokojenia svojej sebarealizície. V lepšom prípade to na nich „len" prenášajú. A v horšom od nich očakávajú, že ich vytiahnu z toho srabu, do ktorého sa dostali vlastnou vinou. Prečo už nedokážeme tešiť sa z toho krásneho pocitu, že máme blízkeho človeka, že vedľa nás žije niekto, kto nás má naozaj rád? Prečo si nevážime tie okamihy, keď niekomu pozeráme do očí a z jeho pohľadu nám je jasné, že pre neho veľa znamenáme. Ale nie. My chceme vždy viac, my chceme všetko, my chceme ešte viac než si dokážeme predstaviť. My totižto túžime po nesplniteľných veciach. A preto aj nespokojní zomierame.
Je mi smutno z vás, ktorí sa iba ľutujete a sťažuje, aký máte ťažký život! Ako vám každý ubližuje a je k vám nespravodlivý. Ale aj vy povýšeneckí ľudia, ktorí si myslíte, že jedine váš názor je ten správny a nikto iný nemá právo vyjadriť ten svoj. Nechápete, že vašim správaním ovplyvňujete a strpčujete život aj iným? Som si istá, že každý človek na svete si dokáže (česť tým, ktorí si svoj osud nevyberajú) zariadiť svoj život ako chce. Takisto si môže vybrať, či jeho tajné sny ostanú len snami, alebo sa pokúsi s tým niečo aj urobiť. Každé ráno si môžeme vybrať, či tento deň len prežijeme, alebo ho naozaj budeme žiť. Veď život je taký krátky...